Eliza Jane Smithová nie je dobré dievča. Sama to veľmi dobre vie a otvorene priznáva: “Ja nedokážem dodržiavať pravidlá slušného správania a už ani nemá význam sa o to pokúšať. Učivo do školy viem po prvom prečítaní, a ak by som potom nevyviedla nejakú neplechu, roztrhlo by ma.”
Eliza svojím správaním privádza do zúfalstva svoju rodinu, učiteľov a celé okolie, ale naozaj je taká zlá, ako sa na prvý pohľad zdá? Posúďte sami.
Denník zlého dievčaťa opisuje život Elizy Jane od jej školských čias, cez prvého frajera až po prvé zamestnanie, a tak aj keď táto vtipná kniha je síce určená tínedžerkám, zasmeje sa na nej aj dospelá žena. Hoci Eliza žije v USA v 19. storočí, svojím správaním a hlavne názormi by bez problémov zapadla medzi dnešné dievčence. Stačilo by vymeniť mušelínové kvietkované, či ružové kašmírové šaty za roztrhané džínsy a do ruky jej dať iPhone.
Pre lepšiu predstavu o knihe vám ponúkame tri ukážky.
Dnešná ukážka je zo začiatku knihy, keď Eliza je ešte malé dievča a doma so svojimi kamarátmi mala svoje prvé v živote party.
**********
Dnes ráno ma otec zamkol do mojej izby a povedal, že v nej zostanem, dokiaľ nedostanem rozum a neprestanem so svojimi vylomeninami. Sally Ann povedala, že nechápe, na čo boli malé dievčatá stvorené. Ja som jej na to odvrkla, že ja nechápem, aký osoh je teda z nej, a že ja by som ju najradšej vymenila za bicykel. Na to mnou tak zatriasla, až mi zuby zadrkotali a otec povedal: “Hej, hej, Sally Ann, nezabi to dieťa.”
Každopádne, včera sme mali party. Ja som vzala nový písací stolík Johna Henryho a použili sme ho ako jedálenský stôl. Otcova biela hodvábna vreckovka poslúžila ako obrus. Tiež som vzala mamin veľký porcelánový čajník, ktorý používame, len keď máme veľmi vzácnych hostí. Kuchárka mi požičala niekoľko nožov a cínové čajové lyžičky. V salóne som na stole našla kopec starých tanierov a šálok. Tie tam museli byť omylom, lebo neboli ani zďaleka také pekné ako tie, ktoré používa kuchárka, nuž som ich vzala. Cukorničku som vyprázdnila do svojho vrecka a naplnila ju soľou, na čo nikto neprišiel, dokiaľ ho neochutnali. Mama beztak vraví, že ľudia by nemali strkať svoje prsty do cukorničky. Potom som nakrájala bochník chleba a natrela ho maslom. Z kuchyne som takisto vzala polovicu ovocného koláča - toho, z ktorého si mama dá kúsok každý večer pred spaním, lebo sa jej vraj po ňom dobre spí. A ešte som zobrala pohár marmelády.
Kazateľove dcéry priniesli nádhernú šálku s tanierikom, ktorú ich otec dostal ako dar na Vianoce, džem a striebornú lyžicu. Jedna z nich mala na sebe krásny kašmírový šál ich mamy a druhá jej zlaté hodinky na retiazke a čipkovaný golier. Tak som sa vrátila späť do domu a obliekla si maminu čiernu brokátovú sukňu, lemovanú čipkou, jej čipkovaný šál, náramok Sally Ann a nový červený dáždnik. Okrem toho som si pripla kučeravé príčesky, ktoré si Sally Ann kúpila na svadbu. Na party prišiel Georgie Hackett, Peckov chlapec a ešte niekoľko chlapcov a dievčat. Chlapci rozložili oheň a urobili sme si večeru. Všetko bolo také nádherné, a keď môj veľký brat povedal, že aj jemu sa party páči, bola som v siedmom nebi, hoci sme pošpinili otcovu vreckovku džemom a vyliali na ňu kávu, chlapci vyrezali svoje mená do písacieho stolíka Johna Henryho a mne popadali príčesky na pec a všetky zhoreli. Potom sme hrali bejzbal a ja som sa naštvala na jedného chlapca, tak som mu hodila pálku do hlavy. Vyzerá to, že poriadne silno, lebo hneď s plačom odišiel domov. Dnes prišla k nám jeho mama a povedala, že náš otec musí zaplatiť účty za lekára, lebo si myslí, že chlapec už nikdy nebude v poriadku. Ja si to nemyslím - takí chlapci neumierajú ľahko. Mamin porcelánový čajník spadol a rozbil sa na viac ako štyridsaťtisíc kúskov. Kazateľove dcéry chceli natiahnuť hodinky, ale tie urobili w-h-i-z-z a prestali fungovať. Jedna z nich ma schmatla za šaty a odtrhla viac ako meter čipky. To vám bola zábava. Takmer ako keď sa mačka dostane do pivnice a vypije všetko mlieko.
Celú noc sa mi snívalo o tom, akú báječnú party sme mali, ale nasledujúce ráno - to je dnes - hotová katastrofa. Keď som zišla dole na raňajky, John Henry ma schmatol a zatriasol mnou tak, že mi skoro hlava odpadla. A to len preto, že sme jeho 40-dolárový, novučičký stôl úplne zničili. Mama plakala a pílila mi uši, že som z jej 75-dolárových šiat urobila totálnu handru. Sally Ann ma schmatla za vlasy, lebo som jej spálila všetky svadobné príčesky, a výhražne sa ponúkla, že ak chcem, tak ona mi tak skučeraví vlasy, až mi z toho príde zle. Otec ocenil svoju vreckovku na 5 dolárov a vraj ešte jedna taká vreckovka neexistuje na svete. Kázanie ukončil tým, že 200 dolárov by neuhradilo všetku škodu, ktorú sme narobili. Do toho ešte nie sú zahrnuté staré šálky a taniere, ktoré som porozbíjala naschvál, lebo by mi v živote nenapadlo, že by mama chcela taký starý odpad. Boli staré 350 rokov, a muž ktorý ich vyrobil je už mŕtvy, tak už nikto nikdy nevyrobí také isté. Mama jojkala kvôli svojmu čajníku a ja môj-ty-bože, som mala pocit, že nastal súdny deň. Som zvedavá, či aj kazateľove dcéry tak dostali. Pomyslela som si, že ak neprestanú, tak onedlho bude požiadavka z nášho domu na obhliadača mŕtvol a v novinách bude o našej rodine veľký článok.
Dúfam, že im všetkým chutili raňajky, lebo ja som bola taká nahnevaná, že som nemohla prehĺtnuť ani jedno sústo. Potom prišli na rad modlitby a mne vlasy dupkom vstávali z toho, ako sa otec modlil za zlé dievčatá. Vlastne som bola rada, keď ma zamkol do izby. Všetci sa na mňa mračili ako nebo pred búrkou, iba starká ma pobozkala a povedala: “Chúďa Jenny.” Ja vravím, že ona je celý anjel, iba krídla jej chýbajú, aj keď ja si myslím, že ona ma aj krídla niekde zložené a schované. Stará mama naozaj rozumie deťom.
**********
Na budúci týždeň si budete môcť prečítať druhú ukážku, v ktorej Eliza je už staršia a prezlečená za chlapca sa rozhodne v kostole zbaliť sudcovu neter.
