“Pre nás, náš dom nebol neživý objekt - mal srdce, dušu i oči, ktorými sa na nás pozeral. Bol našou súčasťou. Žili sme pod jeho ochranou a v pohode jeho dobrodenia. Vždy, keď sme sa vrátili domov po dlhšej dobe, jeho tvár sa rozžiarila a vrúcne nás privítal - a my sme nemohli vstúpiť doň bez dojatia,” s láskou rozprával o svojom dome jeho majiteľ. National Geographic zaradil dom medzi “10 Top Historic Houses in the World”. Pri zaradení do rebríčka však viac ako jeho dizajn zavážilo, že dom patril svetoznámemu spisovateľovi, cestovateľovi a satirikovi - Markovi Twainovi.
Do svojho nového, trojposchodového domu s 25 izbami, v meste Hartford, v štáte Connecticut sa Mark Twain so svojou manželkou Oliviou Louise Langdon prisťahovali v roku 1874.
Dom z červených tehál bol vybudovaný v americkom gotickom štýle. Interiér navrhla firma “Louis C. Tiffany (syn slávneho klenotníka) a Co., Associated Artists”, ktorá bola známa exotickým štýlom svojich dizajnov. Štyria architekti firmy veľa cestovali po svete, inšpirovali sa mnohými kultúrami, a tak v dome Marka Twaina sa nachádzajú prvky čínskej, japonskej, indickej, marockej a tureckej architektúry. Keďže spisovateľ so svojou manželkou boli takisto náruživí cestovatelia, zariadenie domu je plné nábytku a dekoračných predmetov, nakúpených na ich cestách.
Mark Twain sa nesmierne zaujímal o vedu a technológiu. Ako amatérsky vynálezca, mal dokonca patentované tri vynálezy. Bol najlepším priateľom Nikolu Teslu, a preto nie je žiadnym prekvapením, že jeho dom bol vybavený najmodernejšou technikou, aká existovala koncom 19. storočia.
V dome sa nachádzalo sedem kúpeľní so studenou i teplou tečúcou vodou, spláchovacie záchody a sprcha. Ústredné kúrenie vyhrievalo celý dom. V kuchyni bol nainštalovaný telefón s vonkajšou linkou a “hovoriace trubice” - zariadenie na komunikáciu v dome. Bezpečnosť rodiny zaisťoval poplachový systém na baterky. Mark Twain sa tiež rád chválil, že bol prvý spisovateľ, ktorý napísal román na písacom stroji.
Hlavným dôvodom väčšiny návštevníkov “The Mark Twain House & Museum” je tzv. Biliardová miestnosť, ktorá je vlastne spisovateľovou pracovňou a jeho splneným snom. O takejto izbe autor sníval dlho predtým, než sa presťahoval do Hartfordu. Podkrovná miestnosť sa nachádza na treťom poschodí. Priestranná izba zaliata slnečným svetlom má tri balkóny, kozub, v strede tróni biliardový stôl a v kúte je učupený písací stolík. Práve tu boli okrem nespočetného množstva novinových článkov a poviedok, napísané svetoznáme diela “Dobrodružstvá Toma Sawyera”, “Dobrodružstvá Huckleberyho Finna”, “Život na Mississippi” a “Yankee z Connecticutu na dvore kráľa Artuša”.
K jeho menej známym prácam patrí “Tulák znovu na palube”, reportáž na pokračovanie publikovaná v londýnskom časopise "The Illustrated London News" v roku 1892. Twain v nej opisuje zážitky a dojmy z dvojtýždňového pobytu v Mariánskych Lázniach.
Pár jeho postrehov:
“Jednou z najdivnejších vecí v Mariánskych Lázniach sú zvyky na ulici.
Chodci idú oproti vám, ale neuhnú ani o vlások, celkom ignorujú vaše právo na časť chodníka. V poslednej chvíli musíte ustúpiť, aby ste sa nezrazili. Elegán kľudne donúti mladé dámy, aby mu ustúpili z cesty - hoci aj do blata. Neuveriteľné - a to ide o ľudí, ktorí sú krásne oblečení, bohatí a vzdelaní. Škoda, že tu nie sú kúpele, ktoré by liečili takéto správanie. Možno by pomohlo utopenie.”
“Je tu taký liečebný dril: Ak má človek napr. dnu, vytiahnu ho ráno o pol šiestej z postele, predložia mu jedno vajíčko a dovolia sa mu pozrieť na šálku s čajom. Presne o šiestej už musí byť pri predpísanom prameni s hrnčekom. Akonáhle začne hrať kúpeľný orchester vyžaduje sa, aby pozdvihol hrnček a začal sŕkať tú príšernú vodu spolu s ostatnými. Musí to robiť veľmi pomaly a dôstojne. Potom ho pár hodín preháňajú po horách kvôli pohybu na čerstvom vzduchu, nato ho strčiado nádrže a prikážu, aby sa vyváľal v blate. Pokiaľ ide o mňa, nechápem, prečo by to všetko malo byť výhodnejšie, ako jednoducho mať tu dnu.”
Twainov denný pracovný rituál sa začínal výdatnými raňajkami, po ktorých sa utiahol do pracovne, kde písal do piatej hodiny popoludní bez obedňajšej prestávky. Počas dňa ho manželka a deti nevyrušovali. Po večeri celej zhromaždenej rodine čítal výsledok dennej práce. V nedeľu Mark Twain nepracoval, venoval sa výhradne rodine. Bol veľmi dobrým otcom, ktorý podporoval a rozvíjal fantáziu svojich detí.
Ďalším miestom, kde Twain veľmi rád písal bola jeho “anjelská” posteľ, kde sa dokonca nechával fotografovať a poskytoval rozhovory pre noviny.
Manželia kúpili posteľ v Benátkach za 200 dolárov (dnešných 4000) v domnení, že ide o vzácny starožitný kus, nakoniec sa však ukázalo, že išlo o obyčajný podfuk a Twain v nej spával s nohami pri záhlaví, údajne, aby mal lepší výhľad na bohato zdobenú záhlavnú dosku, keď už za ňu zbytočne vyhodil toľko peňazí.
Dom bol financovaný predovšetkým z manželkiných peňazí, ktorá na rozdiel od Marka Twaina pochádzala z veľmi bohatej rodiny. Spisovateľ sa s ňou spoznal prostredníctvom jej brata. Charles Langdon a Mark Twain sa spolu plavili po Stredozemí, keď Charles ukázal Markovi miniatúrny portrét Olivie. Osobne sa však stretli až niekoľko rokov neskôr v New Yorku a Twain sa podľa vlastných slov okamžite zaľúbil do Lily. Nasledovalo takmer dvojročné dvorenie, vypisovanie listov a tri požiadania o ruku. Olivia Louise Langdon ale o manželstve nechcela ani počuť. Rozdiel medzi nimi na tú dobu bol enormný. Mark Twain bol o 10 rokov starší, školu ukončil ako 11-ročný, aby mohol finančne podporovať rodinu. Sadzač, neskôr novinár a dobrodruh, nebol na rovnakej úrovni ako bohatá Olivia s ukončeným vyšším vzdelaním, pohybujúca sa v najlepších spoločenských kruhoch. Twainovi sa ale jeho neodbytnosť nakoniec vyplatila. Na štvrté požiadanie o ruku odpovedala kladne. Mark a Lily boli manželmi 34 rokov a mali spolu 4 deti. V dome na Farmington Avenue prežili najšťastnejšie obdobie spoločného života. To sa definitívne skončilo smrťou dcéry Susy, čo bolo pre matku príliš bolestivé nato, aby rodina naďalej žila v dome, kde jej všetko pripominalo zosnulé dieťa. “Najľúbeznejší dom, aký kedy existoval”, ako sa o ňom vyjadroval spisovateľ, predali v roku 1903.
Americký spisovateľ, cestovateľ a humorista Mark Twain (vlastným menom Samuel L. Clemens) žil v rokoch 1835 - 1910. Napísal 28 kníh a mnoho poviedok. Jeho zmysel pre humor a satiru bol dôvodom, že od roku 1998 sa v USA udeľuje “Mark Twain Prize for American Humor”.
Citáty Marka Twaina:
"Všetko dobré sa dostane tomu, kto čaká a medzitým nezomrie."
"Keby hlúposť kvitla, svet by bol kvitnúca záhrada."
"Sloboda tlače! Máme toľko zákonov na ochranu slobody tlače, a ani jeden trochu spoľahlivý zákon na ochranu ľudí pred tlačou."
"Nesťažujte sa a nehovorte stále o svojich problémoch - 80% ľudí to nezaujíma a 20% je rado, že ich máte."
"Zajtra zmením svoj život. Včera som to chcel urobiť dnes."
"Nikdy nedovoľ, aby sa pre teba stal prioritou niekto, pre koho si ty, len jednou z možností."
"Nie to, čo nevieme, nás privádza do problémov, ale to, o čom sa klamlivo domnievame, že vieme."
"Správne slovo môže byť veľmi účinné, no nijaké slovo nie je tak účinné ako mlčanie v pravej chvíli."
